1. KATEGÓRIA
Poézia: porotca VALENTÍN ŠEFČÍK
Porotca napísal individuálne hodnotenie ku každému súťažnému príspevku, hodnotenia mladých autorov nájdete v pripravovanom zborníku.
Próza: porotkyňa ZUZANA ŠTELBASKÁ
Milí začínajúci spisovatelia,
vaše práce som si prečítala na jeden hlt. Mnohé boli výnimočné, napínavé, originálne a u niektorých z vás sa jasne ukázal talent pre tvorivé písanie, u ďalších prerážal na povrch zmysel pre humor, z oboch mám radosť. Oceňujem, že každý z vás sa pokúsil o zápletku, bez ktorej príbeh nie je príbehom. Žiadny z vás sa neuspokojil s jednoduchým opisom reality, to je vynikajúce! Videla som snahu dať hlavným postavám povahu, vďaka ktorej si ich čitateľ môže lepšie predstaviť. V niektorých príbehoch sa objavili aj vedľajšie postavy a u niektorých boli tieto krásne rozpracované nielen do príveskov hlavného hrdinu, ale do samostatných bytostí obohacujúcich dej. Tešilo ma čítať príbehy, v ktorých ste nechali svoju predstavivosť lietať bez určených hraníc. Svety za zrkadlom, stretnutia s hrdinami, ktorí vystúpili z plátna či možnosť sedieť spolu s vami na siedmom sedadle ma zakaždým prenieslo do úžasných, nikdy predtým nevidených priestorov, ktoré viacerí z vás podali tak presvedčivo, že som sa tam chvíľami naozaj ocitla! Chválim vašu slovnú zásobu, odvahu a slobodné myslenie. Prosím, nikdy si ho nikým nenechajte vziať. Teším sa na vaše ďalšie poviedky.
Mojou jasnou víťazkou je Julka Krupová. Deväťročná Julka Krupová napísala príbeh s originálnou zápletkou – kým ostatné deti (až na ešte jednu výnimku) videli v zadaní Postava, ktorá vystúpila z plátna, najmä filmových hrdinov vystupujúcich z kinohitov, ona dej presunula do galérie. Hlavnej hrdinke Lárii dala nielen jasný charakter – smutná, odlišná, mĺkva – ale aj minulosť, ktorá čitateľovi vysvetľuje, prečo je pre ňu ťažké zaradiť sa do nového kolektívu. Lária je sirota a o svojej rodine nič nevie. Julka, okrem toho, že sa jej na malom priestore podarilo rozvinúť pekný príbeh, intuitívne používa priamu reč, ktorá, okrem toho, že posúva dianie dopredu, dokonca tvaruje hrdinov. Pekný opis obrazárne, premyslené a dojímavé rozuzlenie si zaslúžia pochvalu. Vďaka spomenutým atribútom Julkina práca vyčnieva nad ostatnými v tejto súťaži.
2. KATEGÓRIA
Poézia: porotkyňa LUCIA DARJANINOVÁ MAČINGOVÁ
„Spisovateľ je človek, pre ktorého je písanie zložitejšie ako pre iných ľudí.“ Thomas Mann
Je pre mňa šťastím stretnúť ľudí, ktorí majú pre písanie vyvinutý zmysel podobný sonaru netopierov. Ono pre tie netopiere je to prirodzená frekvencia komunikácie, len pre nepodobne naladených nič nepočuť. 🙂 Počuť hrať hudobné nástroje správne naladené je tiež šťastím, navyše, ak je znásobené radosťou z počutého, neposlednú radosť a neobmedzené šťastie prežíva ten, kto v rukách drží nástroj. Nie vždy mám šťastie „počuť hrať celý orchester“, tak som vďačná, keď sa mi podarí počuť aspoň dobre odohraté sólo. A ak mám v rukách tú moc oceniť hru potleskom, tlieskam. Aj tieto poetické počiny – „odohraté sóla“, si zaslúžia pozornosť, vypočutie, precítenie a potlesk. Akokoľvek bolo slovo ako stavebný materiál básne použité; akokoľvek (ne)originálne, (ne)prekvapivo, (ne)výnimočne, možno kostrbato, klbkato hladko i obratko boli slová posplietané, výsledný tvar je vždy neopakovateľným originálom, pretože je – paradoxne – zrkadlovou kópiou autentického vnútorného zážitku dieťaťa. Báseň je pre mňa subtílnou mapou do toho jeho jedinečného „sveta za zrkadlom.“ Preto tlieskam každému, kto svojím zrkadlením prispel k tohtoročnému vyladenému Šumeniu a tým malým poetom, ktorí svojím „sólom“ – básňou najviac ulahodili mojim netopierím frekvenciám, s radosťou a potešením blahoželám k oceneniam a čestným uznaniam. Ono písanie ako najvyššia forma umenia, ktorá je mostom medzi myšlienkou a ostaným svetom je zložitým a osamelým aktom. Je to práca v tichu pred myšlienkou, je ihriskom niekde medzi pocitom a reakciou. Ale až to, ako a kam chodí spisovateľ po tie myšlienky, to je Poézia.
Všetkým tvorivým prajem, aby sa ich načúvanie svetu stávalo zo dňa na deň viac Poéziou..
Vďačne
Lucia Darjaninová Mačingová
Próza: porotkyňa MARIANA VOLEMANOVÁ
Chcela by som oceniť prejavený záujem o súťaž, mala som vyše päťdesiat prác žiakov a študentov. Prekvapilo ma napríklad, že veľa odovzdaných prác končilo prebudením hlavného hrdinu/ky zo sna, čo zbytočne ospravedlňovalo nereálnosť príbehu, ale čo je v živote nemožné, je práve v knihe zaujímavé. Snažila vybrať také, ktoré boli spracovaním príbehu a jazykom originálne, a svojských spôsobom nám predstavili vnútorný svet a fantáziu autora textu. Teší ma, že ich bolo dokonca viac, ako som mohla zaradiť medzi výhercov.